Z dejín Rudníka 3
Významný spolupracovník Antona Bernoláka a Juraja Fándlyho a člen Slovenského učeného tovarišstva Václav Štepánek bol farárom v Rudníku. Podľa cirkevných schematizmov žil v rokoch 1717 – 1803. V roku 2007 teda bolo 290. výročie jeho narodenia.
Jubilejný menný archív jasovskej premonštrátskej rehole uvádza že v rokoch 1791 – 1802 bol v Rudníku farárom Steppanek Venczel, čiže mená boli upravované podľa toho v akom jazyku boli písané. Slovenský literárny historik Ivan Sedlák o ňom napísal, že počas obdobia rokov 1793 – 1795 bol členom pobočného stánku Slovenského učeného tovarišstva v Rožňave. Zámerom tejto pobočky bolo rozširovať ľudovú spisbu v slovenských dedinách v reči, ktorú uzákonil Anton Bernolák, a ktorú propagoval aj jeho spolupracovník Juraj Fándly. Jej členovia, aj Václav Štepánek, označovaný ako „rudnočský farár“ boli tiež samostatne literárne činní. Udržiavali kontakty medzi centrami na strednom a západnom Slovensku, odkiaľ sa k ním dostávali osvetové práce ako Zelinkár, alebo Pilní hospodár od J. Fándlyho.
Štepánekova úloha bola informovať ľudí z Rudníka o novinkách v poľnohospodárstve a ovocinárstve čo pomohlo k zvýšeniu prosperity obyvateľov. To bolo v súlade so snahou osvietených panovníkov 18. storočia Márie Terézie a jej syna Jozefa II., ktorí sa snažili o zvyšovanie životnej úrovne ľudu. Činnosť Václava Štepánka a jeho kolegov, ktorých bolo v rožňavskej pobočke združených okolo 22 – 27, bola sťažená komunikačnými spojením, neexistoval internet a komunikácia s našim „ďalekým východom“ čiže Abovom a ešte ďalej Zemplínom a Šarišom bola vždy ťažká. Činnosť tejto spoločnosti a Václava Štepánka bola preto pre Rudník prínosom.
Spracoval : Mgr. Martin Hegedüš
Pramene : IMRICH, Sedlák: V letokruhoch národa. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej 1997, 255 s. ISBN 80-7090-412-7.